Mince s vlastným príbehom
Moju prvú slovinskú 2€ som dostal od môjho vedúceho. Sedím si v robote, keď v tom zazvonil telefón. To volal vedúci. Zdvihnem a vedúci mi oznamuje, že má pre mňa nejakú, asi výročnú 2€. Pýtam sa teda, "Čo je na tej minci". Je tam nápis "France". V prvom momente som sa veľmi potešil, že mi pribudne francúzska výročná. Pýtam sa ďalej, "a čo je tam ešte?". "Prešeren". To ma už zneistilo, prečo by mali francúzi na minci "š". Rýchlo som teda vybehol za vedúcim a keď som ju zbadal, hneď mi svitlo slovinské 2€ France Prešeren.
Príbeh mojej ostatnej pamätnej mince (Portugalsko 2009) sa začal v meste Funchal (Madeira). Ležala si tam v malom numizmatickom obchodíku. Raz do obchodíku zavítal mladý pán zo Slovenska vyzbrojený slovenskými panáčikmi (z obehu) a slovenskými zvončekmi (UNC). Funchalskému obchodníkovi naši panáčikovia nevoňali (údajne preto, že boli z obehu), ale keď zbadal dva UNC zvončeky, tak bol nadšený. Okamžite siahol do šuplíka a ponúkol mladému pánovi na výmenu dve portugalské 2009 – 2. Lusofonické hry. Mladý pán s nadšením opúšťal obchodík bohatší o dve portugalské pamätné mince. Tie potom čakala dlhá cesta do Košíc odtiaľ do Bratislavy a nakoniec do Trnavy. No a od včera 11.12.2009 sa jedna z nich natrvalo usadila v mojej zbierke.
To ako som získal prvú luxemburskú mincu z obehu si pamätám celkom presne. Bolo to začiatkom leta v sobotu. Celý deň sme sťahovali. Poobede som sa uťahaný vracal domov a tak som sa zastavil v potravinách kúpiť nejakú drobnú kalorickú bombu. Platil som 5€ a dostal som kooopec drobných. Väčšina ich bola lesklá ako zrkadlo - slovenské 2009. No a zrazu medzi tými lesklými sa zablysla jedna 5 centovka. Obrátim ju na druhú stranu no a sláva bol to nablyšťaný Henri 2008. Starostlivo som ho odložil a spokojne kráčal domov.
Jedna moja kolegynka Martinka bola v máji vo Francúzsku na posvätnom mieste v Lurdoch. Tam sa jej dostal do rúk prekrásne lesklučký francúzsky panáčik. Odvtedy ho nosila pri sebe pre šťastie. Asi po polroku sme sa stretli a ona mi ho dala. V mojej zbierke sa mi veľmi páči, ale verím, že raz sa vráti tomu komu patrí – pre šťastie. Verím, že čoskoro získam aj ja svojho francúzskeho panáčika a toho lurdského budem môcť vrátiť pôvodnej nálezkyne.
Zaujímavé to bolo aj so slovinským Trubarom (2008). Synov spolužiak ho raz doniesol do školy. Ten v tom čase začínal tiež zbierať pamätné 2€. Mal ohromné šťastie, lebo to bola jeho druhá alebo tretia pamätná a hneď Trubar. Keď syn prišiel s tým, že spolužiak našiel Trubara skoro som padol na zadok. Dlho ho musel syn prehovárať, aby ju vymenil. Po dvoch týždňoch sa mu to nakoniec podarilo. Mimochodom vymenil ho za slovenského panáčika, ktorý bol v tom čase ešte dosť vzácny. Po dvoch týždňoch sa ho syn opäť pýtal či nemá niečo na výmenu. Spolužiak iba odvetil, že už mince nezbiera a čo mal pamätné, tak tie pustil do obehu. Takýto osud by určite postretol aj našeho Trubara, čo by bola veľká škoda, lebo ten náš je skutočne fešák minca.
Komentáre
Prehľad komentárov
Chcel by som sa informovať, aká je približná hodnota výročnej slovenskej dvojeurovej mince, ktorej zadnú časť tvorí zvon spolu s nápismi: 17. november, sloboda, demokracia. Ďakujem!
Info o hodnote.
(Ivan Obalovic, 22. 9. 2010 23:05)